Rozhovor s Luciou Zigovou o ručnom dokrmovaní: „Je to pocit na nezaplatenie.“

Rozhovor s Luciou Zigovou o ručnom dokrmovaní: „Je to pocit
na nezaplatenie.“

Ručnému dokrmovaniu papagájov sa dnes venuje oveľa viac pozornosti ako kedykoľvek
predtým. Chovatelia a milovníci exotického vtáctva k nemu pristupujú z rozličných dôvodov.
Nielen o nich, ale taktiež o zásadách umelého odchovu a možných chybách sme sa rozprávali
s Luciou Zigovou, ktorá si v uplynulých rokoch vybudovala na Slovensku skvelé renomé
spoľahlivej, ochotnej a láskavej „dokrmovateľky“.

1.Ktoré druhy exotického vtáctva majú aktuálne zastúpenie v tvojom chove?

Momentálne u mňa nájdete andulky vlnkované, korely chocholaté, pyrury zelenolíce,
alexandre malé a mladý pár žako kongo, ktorí sú mojou veľkou srdcovkou. Každý z týchto
druhov má svoje špecifiká a prináša mi do chovu veľa radosti.

2. Ako dlho sa už venuješ ručnému dokrmovaniu a čo ťa k nemu viedlo?

Ručnému dokrmovaniu sa venujem už 5 rokov. Moje začiatky však neboli plánované,
priniesol ich sám život a akútna situácia. Všetko to začalo pri mojej prvej korele, teda páriku.
Rodičia vtedy nechali v búdke jedno posledné mláďatko, ktoré už nedokázalo samo vyjsť von.
Kŕmili ho len veľmi málo. Vedela som, že ak nezasiahnem, mláďa neprežije. Musela som
preto zo dňa na deň začať s ručným dokrmovaním, o ktorom som v tom čase nevedela vôbec
nič. Bola to pre mňa obrovská škola, no úspešne sme to zvládli. A práve táto skúsenosť ma
priviedla k tomu, čomu sa dnes venujem.

3. Načrtla si už nedostatočné kŕmenie zo strany rodičov. Z akých dôvodov sa teda vlastne
zvyknú papagáje odoberať na ručné dokrmovanie?

Dôvody odberu mláďat na ručné dokrmovanie by som rozdelila do dvoch hlavných kategórií.
Prvou sú čisto chovné príčiny, kedy musíme zasiahnuť v záujme záchrany života a zdravia
mláďat. Často sa stretávame s nestabilnými chovnými pármi, ktoré začnú šklbať mladé,
prestanú ich dostatočne kŕmiť alebo ich v chladnejšom období slabo zohrievajú. Vtedy
chovateľ jednoducho nemá na výber a musí prevziať rolu rodičov na seba. Druhým častým
dôvodom je snaha odchovať maximálne krotkého papagája vhodného do domácnosti ako
domáceho miláčika. Ako chovateľka však musím podotknúť, že hoci ručné dokrmovanie túto
cestu uľahčuje, nie je to jediný spôsob. Pri správnom a trpezlivom prístupe sa dá výborne
skrotiť aj jedinec, ktorý bol odchovaný prirodzene pod rodičmi.

4. Medzi chovateľmi sa často hovorí, že „nie každý ručne dokŕmený papagáj musí byť
automaticky krotký“. Aký máš na to názor?

S týmto tvrdením absolútne súhlasím. Podľa mňa platí jednoduché pravidlo: čo do papagája
vložíš, to sa ti v jeho správaní odzrkadlí späť. Ak niekto dokrmuje len s vidinou zisku alebo
čisto mechanicky – teda k vtáčaťu príde, rýchlo ho nakŕmi striekačkou, zavrie ho späť do
boxu a viac si ho nevšíma – takýto papagáj krotký a socializovaný nebude. Nebude sa síce báť
ľudskej ruky, ktorá mu dáva potravu, ale neurobí si k človeku vzťah. Naopak, ak chovateľ
investuje do mláďat svoj čas, energiu a lásku, „mojká“ sa s nimi, berie ich na ruky a venuje sa

im aj mimo času kŕmenia, výsledok je úplne iný. Práve vtedy z nich vyrastú skutočne prítulní
a vyrovnaní spoločníci do života.

5. Naspäť ale k tvojim skúsenostiam. Aké druhy si doposiaľ úspešne dokŕmila?

Doposiaľ sa mi podarilo úspešne dokŕmiť takmer všetky druhy, ktoré aktuálne sama chovám
– teda andulky, korely, pyrury a alexandre malé. Jedinou výnimkou sú zatiaľ žako kongo. Sú
to ešte mladé vtáky, ktoré doteraz nehniezdili. Tento rok som im však už pripravila búdku,
takže uvidíme, čo prinesie táto sezóna a či sa moja chovateľská prax rozrastie aj o tieto
úžasné papagáje. A okrem druhov z môjho chovu som v minulosti úspešne dokŕmila aj rozely
pestré.

6. Ako vnímaš rozdiely medzi spomenutými druhmi, čo sa týka ľahkosti dokrmovania, resp.
prijímania dokrmovacej zmesi?

Rozdiely medzi jednotlivými druhmi sú naozaj markantné. Ak by som mala uviesť druh, ktorý
sa mi kŕmi najhoršie, sú to jednoznačne alexandre. Ich mláďatá bývajú pri dokrmovaní
nesmierne tvrdohlavé, kašičku často vypľúvajú, nechcú spolupracovať a človek musí mať pri
nich obrovskú dávku trpezlivosti. Naopak, mojou absolútnou srdcovkou v dokrmovaní sú
korely. Dokrmovať ich je čistá radosť. Sú to mimoriadne inteligentné, úžasné a milé
papagáje, ktoré prijímajú zmes s veľkou dôverou a nadšením. Práca s nimi je vďaka ich
povahe oveľa jednoduchšia a človek si k nim rýchlo vytvorí silné puto.

7. A keď už spomíname dokrmovaciu zmes, kašičku si pravdepodobne nezarábaš doma.
Aké zmesi zvykneš používať?

Presne tak, kašičku si doma sama nemiešam, staviam na stopercentnú kvalitu a bezpečnosť.
Dlhodobo používam jedine zmes NutriBird, ktorú nakupujem z www.profianimal.sk. Podľa
mňa je to absolútna špička na trhu a najlepšia dokrmovacia zmes, aká existuje. Mala som
možnosť vyskúšať aj iné značky, ale tie papagájom vôbec nechutili a odmietali ich. NutriBird
je pre mňa jednoducho top. Zároveň by som chcela veľmi dôrazne upozorniť ostatných
chovateľov, najmä začiatočníkov, na jednu dôležitú vec. V bežných petshopoch a
chovateľských potrebách sa často stáva, že pod pojmom „dokrmovacia zmes“ predávajú
produkty určené pre hmyzožravých vtákov. Tieto zmesi majú úplne iné zloženie a pre
exotické vtáctvo sú absolútne nevhodné a nebezpečné. Preto netreba experimentovať a je
nutné nakupovať overené alternatívy ako NutriBird priamo u špecializovaných predajcov.

8. Keď by si mala vypichnúť hlavné zásady ručného dokrmovania, ktoré by to boli?

Ručné dokrmovanie je alchýmia a úspech závisí od prísneho dodržiavania niekoľkých zásad.
Pri samotnom kŕmení je kriticky dôležité podávať dokrmovaciu zmes z ľavej strany zobáka
smerom do pravej (z pohľadu chovateľa). Na pravej strane krku vtáka sa totiž nachádza

hrvoľ. Ak by sme nasmerovali striekačku opačne, kaša by mohla vniknúť do priedušnice
a mláďa by sa udusilo. Mláďatá podľa veku najskôr umiestňujem do inkubátora, kde majú
stabilnú teplotu. Medzi moje hlavné pravidlá patrí:
Správna teplota zmesi: Kaša musí mať ideálnu teplotu. Nesmie byť studená, no hlavne
nesmie byť horúca, aby nedošlo k fatálnemu popáleniu a zničeniu hrvoľa.
Dokonalé vytrávenie: Novú dávku zmesi podávam zásadne až vtedy, keď je predošlá kaša
z hrvoľa úplne vytrávená. V opačnom prípade hrozí kysnutie stravy a infekcie.
Optimálne množstvo: Dávkovanie prispôsobujem striktne veku, aktuálnej hmotnosti a
kapacite hrvoľa konkrétneho papagája.
Voľba pomôcok: Používam lyžičku, striekačku aj sondu. Výber závisí od veľkosti, druhu aj
veku papagája a od toho, ako dobre so mnou spolupracuje. Napríklad, pri tvrdohlavejších
jedincoch alebo špecifických situáciách je sonda neoceniteľná, zatiaľ čo pri iných stačí
striekačka či lyžička.

9. Akým chybám sa treba vyhnúť a čo robiť, keď niečo nejde podľa predstáv?

Napríklad, keď príliš malý jedinec nechce prijímať zmes alebo väčším jedincom netrávi. Keď
príliš malé mláďa odmieta prijímať potravu, najčastejšou chybou býva nesprávna teplota
kaše – ak je čo i len o trochu chladnejšia, inštinktívne ju odmietnu. Pokiaľ sú dodržané všetky
kľúčové zásady, ako je správna teplota krmiva, umiestnenie v optimálne vyhriatom

inkubátore a kŕmenie až do vytrávenia potravy z hrvoľa, k problémom by vo všeobecnosti
nemalo dochádzať. Pokiaľ sa predsa len stane, že papagájom horšie trávi, osvedčilo sa mi
pridávať do kaše humínové látky, ako napr. Humac Natur. Sú vynikajúce na podporu
imunitného systému a celkového metabolizmu pre všetky druhy zvierat, pričom majú silný
detoxikačný účinok a dokážu trávenie opäť naštartovať. Ak by však problémy s trávením
pretrvávali, vtedy už netreba na nič čakať a je nutné okamžite vyhľadať špecializovaného
veterinára.

10. S blížiacim sa koncom nášho rozhovoru – mala si v priebehu všetkých tých rokov
dokrmovania nejaké zaujímavé príhody, či už úsmevné, pozitívne, alebo negatívne?

Za tie roky človek zažije naozaj všetko – od bezsenných nocí plných strachu, keď nejakému
mláďatku horšie trávilo, až po tie najkrajšie momenty. Ak mám ale povedať pravdu, najlepšie
príhody a zážitky sú pre mňa tie úplne obyčajné a každodenné. Ten absolútne najlepší pocit
je, keď vidíte, že sa papagájovi darí a je spokojný. Milujem ten moment hneď po kŕmení. Sú
celí zababraní od kaše a začnú tak typicky, spokojne rapkať a mľaskať zobáčikom. To je pre
mňa tá najkrajšia emócia. Vtedy človek presne vie, že tá ťažká práca a vstávanie v noci mali
zmysel a že je všetko tak, ako má byť.

11. No a na záver, čo by si odkázala všetkým chovateľom a majiteľom domácich miláčikov,
ktorí sa chystajú prvýkrát dokrmovať, a možno sa toho tak trochu boja?

Chcela by som im odkázať, že strach a rešpekt sú na začiatku úplne prirodzené. Netreba sa
však nechať odradiť. Ak budete svedomito dodržiavať všetky zásady – od správnej teploty

kaše až po prísnu hygienu – nemáte sa čoho báť. Keď potom uvidíte, ako vám pod rukami
vyrastá zdravé a vitálne mláďa, je to pocit na nezaplatenie. Tá obrovská dôvera, ktorú k vám
ten tvor bude mať, vám vráti každú minútu námahy.

Autor: Patrik Putera (Facebook: Chováme korely a ich mutácie)
Zdroj foto: Lucia Zigová (Facebook: Krotké korelky)