Rozhovor s Romanom Minárikom: „Dbám, aby chovateľstvo prosperovalo.“

Rozhovor s Romanom Minárikom: „Dbám, aby
chovateľstvo prosperovalo.“

Chov exotického vtáctva nie je len o rutinnom kŕmení párov a odchovávaní mláďat. Svoje
o tom vie aj dlhoročný, zanietený a zároveň vášnivý chovateľ Roman Minárik, ktorý sa snaží
v prvom rade porozumieť správaniu svojich zverencov. K chovateľstvu pritom pristupuje ako
k práci, ktorú si treba vážiť. Zakladá si na poctivej starostlivosti o vtáctvo, ako aj ochotnej
komunikácii a spolupatričnosti s kolegami, čo prirodzene vyplýva z jeho funkcie predsedu OV
SZCH Topoľčany.

Roman, je o tebe veľmi dobre známe, že nie si len chovateľom, ale predovšetkým veľkým
milovníkom exotického vtáctva. Kedy v tebe vzplanula vášeň pre tieto úžasné tvory?

K chovu ma priviedol otec. Vždy mi spomínal, ako choval za mladých čias exotické vtáctvo.
Prebudilo to vo mne túžbu vyskúšať to tiež. Ako každý chovateľ, tak aj ja som začínal
s andulkami, korelami a samozrejme, aj zebričkami. Otec ma vodil aj na návštevy k jeho kamarátom – chovateľom, a tam sa vo mne prelomilo, že patrím do chovateľskej rodiny. Prvá
návšteva bola u chovateľa výstavných anduliek, pána Júliusa Toplánskeho. Pán Toplánsky ma
viedol k chovateľstvu ako k práci, ktorú si treba vážiť, pretože pracujeme so zvieratami a tie
to vedia náležite oceniť. Pán Toplánsky ma učil aj k vedeniu chovu, čo sa týka administratívy
(zapisovanie rodičov a mláďat). Ďalšia návšteva bola u pána Ľudovíta Prievalského –
významného chovateľa mutačných alexandrov malých aj veľkých. U neho som sa zamiloval
práve do alexandrov malých, z ktorých si dnes v aktuálnom chove držím 2 páry.

Okrem spomínaných alexandrov malých, aké druhy exotického vtáctva majú momentálne
zastúpenie v tvojom chove?

Popri alexandroch malých mám aktuálne korely výstavné, andulky výstavné aj klasické
a rozely žltolíce – prírodné.

Ktoré zo spomenutých druhov sú tvojou najväčšou srdcovou záležitosťou?

Mojou srdcovou záležitosťou sú zmieňované alexandre malé.

Ako vyzerá tvoja bežná starostlivosť o svojich operených zverencov?

Bežný deň začínam kŕmením, s ktorým mi prevažne pomáha otec, keďže som pracovne aj
z chovateľskej administratívy vyťažený. Samozrejme, keď mám voľný deň, tak ho využijem
naplno pre moje exotické vtáctvo. Začínam hygienou – všetky misky na jedlo a vodu vyvarím
v octovej vode. Potom príde na rad upratovanie voliér – vykonávam ho 3-krát za týždeň. Po
týchto úkonoch podávam čistú vodu a krmivo. Čo sa týka krmiva, to je rozdielne pre
jednotlivé druhy. Napríklad, pre andulky, korely a rozely kupujem krmivo značky Avicentra.
Pre alexandrov kupujem miešanku rovnakej značky. Kŕmenie však nie je len o zrne, ale
dávam im aj zeleninu – ľadový šalát, mrkvu, šalátovú uhorku, cviklu, rajčiny, papriku, sem-
tam chilli. Ďalej aj ovocie – jablko, hrušku, jahody, ríbezle, hrozno, melón a samozrejme,
nesmie chýbať granátové jablko. Keď príde doba hniezdenia, tak podávam vaječnú miešanku,
ktorú pripravujem nasledovne: natvrdo uvarené vajíčko, jedna mrkva najemno nastrúhaná na strúhadle, posypem 1KL pivnými kvasnicami, kukuričnou múčkou a taktiež sušenou
vaječnou zmesou zmiešanou s medom od firmy Quiko. Toto všetko zamiešam a podávam.
Keď dokŕmim, tak si spravím kávu a s veľkou radosťou sledujem správanie vtáctva – najmä
rodičov, keď kŕmia svoje mladé. Pri tomto pozorovaní si robím aj poznámky, pretože človek –
chovateľ – sa stále učí.

Aké vitamíny či doplnky pre papagáje sa ti v priebehu rokov najviac osvedčili?

Keďže u mňa má vtáctvo dostatok zeleniny a ovocia, vitamíny nedávam. Samozrejme, pokiaľ,
nedajbože, nepríde nejaké ochorenie. V mojom chove ale používam sépiové kosti – prírodné.
Vieme, že je to zdroj vápnika, ktorý pomáha pri správnom vývine kostí aj zobáka a podporuje
tvorbu vajec u samíc, pričom slúži na prírodné obrusovanie zobáka. Dosť často počúvam od
chovateľov, že im nechcú papagáje okusovať sépiové kosti. S touto problematikou som sa
stretol aj ja v mojom chove a prišiel som na to, že keď ich neokusujú prirodzene, tak im
pridávam nastrúhanú sépiovú kosť do vaječnej zmesi alebo do krmiva.

A ako vnímaš zo svojho pohľadu chovnú sezónu 2026? Určite si postrehol, že mnohým
chovateľom sa zatiaľ nedarí podľa ich predstáv, čo pripisujú aj pomerne skorému
predjarnému otepleniu a následným teplotným výkyvom...

Chovateľská sezóna 2026 je veľmi zaujímavá. Dá sa povedať, že je kolísavá, pretože skraja jari
to vyzeralo skvelo, no prišiel veľký pád, čo sa týka horúčav. Od viacerých chovateľov som počul, že s týmito horúčavami sa vytrápili. Za seba môžem ale aj s upoteným čelom povedať,
že u mňa táto sezóna prebieha celkom úspešne.

Okrem chovateľstva ako takého však dbáš aj na spájanie chovateľskej komunity, čo svojím
spôsobom tak trochu vyplýva z tvojej funkcie predsedu OV SZCH Topoľčany. Čo všetko
zahŕňa zastupovanie takéhoto postu?

Ako predseda OVSZCH Topoľčany dbám, aby chovateľstvo prosperovalo. Napríklad,
organizujeme burzy malých zvierat. Predovšetkým je to však funkcia, ktorú beriem vážne
a s rešpektom, pretože tí, ktorí ju zastávali predo mnou, ju budovali niekoľko rokov.
Vzhľadom na to sa mi patrí tak aj pokračovať, aby oblastný výbor fungoval. V praxi táto
funkcia zahŕňa:

• zvolávanie a vedenie zasadnutia oblastného výboru spolu s tajomníkom,
• koordináciu činností základných organizácií SZCH v okrese Topoľčany,
  
• prípravu oblastných konferencií a aktívov zástupcov základných organizácií,
  
•  dohľad nad plnením plánu práce a rozpočtu oblastného výboru,
  
•  zastupovanie oblastného výboru pri rokovaniach s mestami, obcami, partnermi
  a vedením SZCH,
  
•  podporu organizovania oblastných výstav, školení, odborných podujatí a práce
  s mládežou,
  
•  riešenie členských podnetov a odvolávaní, ktoré patria do pôsobnosti oblastného
  výboru,
  
•  dohľad nad evidenciou členov, plemenárskou evidenciou a plnením
  administratívnych povinností voči ústrediu SZCH.

Aké plány máš – či už z postu predsedu OV SZCH Topoľčany, alebo z pohľadu chovateľa
exotického vtáctva – na zvyšok roka 2026?

Mám plány z postu predsedu, aby sa chovateľstvo rozvíjalo najmä mladými chovateľmi. Keď
si nebudeme vychovávať nových mladých chovateľov, tak chovateľstvo postupne zanikne.
Preto pracujeme aj s mladými chovateľmi, a to tak, že ich pripravujeme na vedomostné
súťaže, ktoré zvyknú absolvovať s výraznými úspechmi. Čo sa týka zvyšku roka, ako chovateľ
sa pripravujem na výstavy, pretože nejde len o ten pohár, ale hlavne o posúdenie vtáctva, či
sme sa niekam posunuli v šľachtení.

No a na záver nášho príjemného rozhovoru, aký odkaz by si dal všetkým chovateľom
a milovníkom exotického vtáctva? Aj tým dlhoročným, aj tým začínajúcim. Koniec-koncov,
povzbudivé slová podpory padnú čas od času vhod nám všetkým, a to bez rozdielu.

Milí chovatelia a milovníci exotického vtáctva, bez ohľadu na to, či sa tejto krásnej záľube
venujete dlhé roky, alebo ste len na začiatku svojej cesty, spája nás jedna vec – láska a úcta
k týmto nádherným opereným tvorom. Skúsení chovatelia sú zdrojom cenných vedomostí,
trpezlivosti a skúseností, ktoré môžu odovzdávať ďalej. Začínajúci chovatelia prinášajú nové
nadšenie, energiu a chuť učiť sa. Len vzájomným rešpektom, ochotou poradiť a férovým
prístupom môžeme vytvárať silnú a priateľskú chovateľskú komunitu. Prajem nám všetkým
veľa zdravých a úspešných odchovov, radosť z každého nového dňa stráveného pri našich
operených priateľoch a predovšetkým, aby sme vždy kládli na prvé miesto ich pohodu,
zdravie a dobré životné podmienky. Nech je chov exotického vtáctva nielen krásnym
koníčkom, ale aj poslaním, ktoré pomáha zachovávať a chrániť tieto výnimočné druhy pre
ďalšie generácie. S úctou všetkým chovateľom a milovníkom exotického vtáctva, Roman
Minárik.